Najvýznamnejším z hľadiska hospodárskeho rozvoja obce je Fuchsov majer v osade Enyed. Bolo to vzorové hospodárstvo, ktoré trvalé zamestnávalo 50 komencionálnych rodín. Fuchsovci sa tu zaoberali pestovaním obilnín, chlebovín, maku a cukrovej repy. Do r. 1945 tu bolo 50 prvotriednych kráv, denne priemerne dodávajúcich 400 I mlieka, ktoré sa dodávalo do Budapešti a Dunajskej Stredy. Zaoberalo sa tu aj chovom-výkrmom hovädzieho dp-bytka, ošípaných a oviec. Preto tu stálo viacero maštali a sýpka. Z pôvodnej zástavby sa zachovali dve maštale, pri jednej z nich (stavba s pôdorysom U) je požiarna zbrojnica zo začiatku 20. stor., ktorá je tu dodnes. Technickou pamiatkou je v nej dodnes ochraňovaná ručná hasičská striekačka z r. 1912. V majeri stál liehovar a rafinéria zo začiatku 20. stor., spracúvajúca poľnohospodárske produkty na kvalitný lieh. Stálu prácu tu našlo 10 zamestnancov. R. 1939 liehovar sa dostal do štátnych rúk a patril liehovarníckemu monopolu Maďarského kráľovstva. Podnik v tom čase viedol Alexander Márai. V rokoch 1947-1957 bol družstevným liehovarom, potom bol postupne búraný. Z jeho zväčša prízemných budov hlavne s výrobnými a skladovacími priestormi boli úplne zrovnané so zemou. Do dnešných čias sa zachovala len trojpodlažná veža, ktorej nárožia členia lizény vytvorené z ne-omietnutých tehál. Budova liehovaru bola dlhá obdĺžniková, ktorá v južnej časti mala dve kratšie bočné krídla. V majeri stála aj budova sušiarne tabaku, ktorý sa tu sušil horúcim vzduchom. Preto preň bol charakteristický vysoký komín. Stavba bola po r. 1950 zbúraná.
Významnou stavbou obce je železničná stanica, ktorá zlepšila spojenie Kútnikov so vzdialenejším okolím. Železničná trať Brati-slava-Dunajská Streda bola postavená r. 1895 a jej pokračovanie do Komárna r. 1896. Ale tunajšia malá prízemná budova železničnej stanice bola postavená neskôr, až na začiatku 20. stor. Stavba bola viackrát upravená a prestavaná.
Významnú úlohu v rozširovaní kultúrneho obzoru obyvateľov obce zohrali tunajšie školy. Prvá škola v Kútnikoch stála už r. 1890, prvým učiteľom bol Vendelín Nagy, krajčír ktorý vedel čítať. Na začiatku 20. stor. bola škola v dome Michala Bíróa (č. 116) oproti OÚ. Tu bola škola umiestnená do r. 1927, keď bola postavená nová škola, v ktorej sa vyučovalo do r. 1977. Od r. 1978 je v upravenej budove umiestnená materská škola (od r. 1969 bola v budove bytu učiteľa pri tejto škole). R. 1977 bola v Töböréte odovzdaná do užívania moderná štvortriedna ZŠ. Pravdepodobne r. 1928 bola v osade Kolónia postavená škola pre tunajšie deti kolonistov. Je to prízemná budova s pôdorysom tvaru L s páťosovou hlavnou fasádou. Vpredu bol byt učiteľa, vzadu jednotriedna škola. R. 1972 bolo vyučovanie v škole zrušené. Budova dnes slúži bytovým účelom. Začas tu bol umiestnený klub mládeže.